Listen Now

Mohlo to vyzerať ako jediná dobrá správa v celej tejto pandémii. Vďaka koronavírusu sú obmedzené ekonomiky a keď sú obmedzené, menej ako ľudia znečisťujeme životné prostredie a menej vypúšťame aj skleníkových plynov, takže by nám to mohlo pomôcť v boji proti klimatickej zmene. Akurát sa teda zdá, že pandemický rok nám príliš nepomohol. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, aký mala vplyv pandémia na emisie skleníkových plynov, čo sa stane s vašim rúškom, keď je vlhké i a ako prežiť Vianoce čo najekologickejšie. Krátke správy z vedy Vedci už otvorili kapsulu s prachom z asteroidu Ryugu. Našli pritom oveľa viac vzoriek, ako pôvodne očakávali, dokonca okrem drobných prachových kusov narazili aj na väčšie, niekoľkomilimetrové časti telesa. Výskumníci dúfajú, že vzorky pomôžu porozumieť vzniku našej slnečnej sústavy. Rýchle kráčanie v úzkych koridoroch, paradoxne, zvyšuje riziko nákazy novým koronavírusom a nie ho znižuje. Vedci simulovali pohyb drobných kvapôčok a modely im ukázali, že úzke priestory a rýchly pohyb v nich v niektorých prípadoch zvyšujú riziko najmä pre deti. Astronómovia zrejme narazili na dosiaľ najstaršiu aj najvzdialenejšiu galaxiu vo vesmíre. Galaxia GN-z11 je tak ďaleko, že je vlastne na hranici pozorovateľného kozmu. Vedci teraz dúfajú, že nám môže prezradiť niečo o vesmíre starom len stovky miliónov rokov. Za kolaps dávnej Transoxanskej civilizácie na území dnešného Uzbekistanu a Tadžikistanu a Kirgizska nemohla invázia Mongolov vo vrcholnom stredoveku, ako sa vedci desaťročia domnievali. Nový výskum sedimentov zo zavlažovacích kanálov naznačuje, že dôvodom bola klimatická zmena. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Hovorí sa, že sú najlepším priateľom človeka: teda zrejme okrem iných ľudí. Vieme ich vycvičiť, vieme ich naučiť počúvať povely a často sa domnievame, že nám skrátka rozumejú. Lenže vedci teraz zisťovali, či psy naozaj rozumejú, keĎ na ne hovoríme. A výsledky nadšených psíčkarov asi veľmi nepotešia. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, prečo smiech pomáha prežiť šťastný život, ako by mal vesmírny pazúr čistiť obežnú dráhu Zeme aj prečo psy zrejme nerozumejú, keď na nich rozprávate. Krátke správy z vedy Na Zem sa vrátila kapsula so vzácnym materiálom z asteroidu. Vzorky z asteroidu Ryugu pristáli pomocou padáka v púšti v Austrálii. Tieto vzorky môžu vysvetliť pôvod života na Zemi a prispieť k pochopeniu vzniku slnečnej sústavy. Tohtoročný november bol najteplejším novembrom v histórii meraní. Počas jesene boli teploty v Európe zároveň tiež najvyššie v dejinách: od septembra do novembra boli o 1,9 stupňa Celzia vyššie než sú ich zvyčajné hodnoty za toto obdobie. Aj 40 rokov po svojom štarte prináša vesmírna sondy Voyager nové objavy. V medzihviezdnom priestore sondy narazili na nový druh elektrónov z kozmického žiarenia, ktoré urýchľujú šokové vlny pochádzajúce z erupcií na našom Slnku. NASA načrtla, aké budú vedecké ciele budúcich astronautov, ktorí poletia na Mesiac. Mali by napríklad priniesť späť 85 kilogramov mesačných vzoriek, možno aj vybudovať základy budúcej mesačnej základne. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Je to extrémne smutná správa. No možno najkrajší a určite jeden z najobľúbenejších teleskopov končí. Observatórium Arecibo sa skrátka nedá opraviť, nie bez toho, aby sa pritom ohrozovali životy ľudí. So slávnym  rádiotelskopom známym z filmov i z hľadania mimozemských inteligencií sa tak musíme pomaly rozlúčiť. Ja som Tomáš Prokopčák a počúvate Zoom, týždenný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Tento týždeň sa dozvieme, prečo Arecibo končí, ako sa potvrdila takmer storočná hypotéza o fungovaní Slnka i koľko sa musíte hýbať, aby ste vykompenzovali celodenné sedenie. Krátke správy z vedy Zrejme ukradli vzácne zápisníky Charlesa Darwina. Dva vzácne zápisníky zmizli zo zbierky knižnice britskej Cambridgskej univerzity. Zápisníky sa datujú do roku 1837 a knižnica ich hodnotu vyčíslila na niekoľko miliónov libier. Ľadovce na Mount Evereste sa zmenšujú, v snehu dokonca našli mikroplasty. Ukazujú to výsledky dvojmesačnej vedeckej expedície, v priemer sa ľadovce od roku 1960 zmenšili o sto metrov ročne. Nový výskum ukázal spätosť ľudského mikrobiómu s dynamikou nášho imunitného systému. Vedci zistili, že koncentrácie rôznych druhov imunitných buniek v našej krvi sa menia podľa prítomnosti rôznych kmeňov baktérií v našom zažívacom systéme. Astronómovia možno narazili na stopy novej fyziky. V kozmickom mikrovlnnom pozadí narazili na anomáliu, ktorá môže znamenať že tmavá hmota a energia narušujú vesmírnu symetriu. To by mohlo viesť k vysvetleniu týchto záhad. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Vedieme vojnu. Tento zápas o prežitie je vlastne podstatou prirodzeného výberu a ten zase základným kameňom evolúcie. Vedieme takúto vojnu s mirkóbami, a tie zároveň medzi sebou. Bunky sa zase bránia pred nákazou vírusmi a tie sa pokúšajú meniť a mutujú. Áno, platí to v prírode aj pre nový koronavírus... otázkou teda je, či sa máme takýchto mutácií báť. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či by sme sa mali báť nových mutácií koronavírusu, ako sa vplyv prostredia podpísal na našich dávnych príbuzných i ako mizne voda na Marse. Krátke správy z vedy Simulácie naznačujú, že samotné geoinžinierstvo nedokáže zastaviť globálne otepľovanie, ak bude naďalej rásť množstvo skleníkového plynu v atmosfére. Výskum totiž ukázal, že napríklad rozprášiť v stratosfére častice odrážajúce slnečné lúče pomôže len do istej miery, skleníkové plyny by totiž dokázali poškodiť aj túto vrstvu. Počasie na Jupiteri a Saturne sa môže riadiť inými mechanizmami ako počasie na Zemi. Modely ukázali, že počasie na týchto veľkých planétach riadia vnútorné, podpovrchové procesy planét, nie tie atmosférické. Ultrafialové žiarenie môže byť ešte väčším rizikom pre vznik rakoviny kože, ako sme sa domnievali. Pokusy na kvasinkách ukázali, že UV žiarenie spôsobuje širšie a nebezpečnejšie spektrum mutácií buniek, než sa vedci dosiaľ domnievali. Stavebné prvky potrebné na život sa mohli vyformovať ešte predtým, ako vznikli hviezdy. Niektoré jednoduché aminokyseliny totiž dokážu vzniknúť v podmienkach panujúcich v medzihviezdnych mrakoch, a to ešte predtým, ako sa sformujú prvé hviezdy a planéty. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Myslím, že bezpečne môžem povedať, že kvantovej mechanike nerozumie nik. Tento slávny výrok kedysi mal vysloviť ešte slávnejší fyzik Richard Feynman. Nebudeme sa tu tváriť, že jej dnes porozumieme, ale môžeme to spoločne skúsiť. Počúvate špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom sa budeme rozprávať s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom z Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied. Obaja sa venujú kvantovému svetu, presnejšie kvantovému spracúvaniu informácií a, nuž, uvidíme, kam nás napokon debata o modernej fyzike zavedie. Tento podcast vám prináša Európska noc výskumníkov, ktorú môžete v tento pandemický rok sledovať online 27. novembra na webe www.nocvyskumnikov.sk Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ryža je základná potravina. Možno najzákladnejšia zo základných, v mnohých častiach sveta je kľúčovou súčasťou jedálničkou. Lenže ryža má aj zlú vlastnosť: môže obsahovať arzén, a to v množstvách, ktoré násobne prekračujú bezpečné štandardy. Vedci ale ukázali návod, ako variť ryžu správne tak, aby sme sa tohto arzénu zbavili. Tento týždeň v podcaste Zoom spoznáme vedecký recept na varenie ryže, vyberieme sa do dávnych čias za zvieraťom pripomínajúcim spinku a zistíme, čo majú spoločné cvičenie s bojom proti rakovine. Krátke správy z vedy Rádioaktívne prvky, ktoré sa stávajú súčasťou kamenných planét pri ich vzniku, môžu byť kľúčové pre ich obývateľnosť. Naznačuje to nový výskum, ktorý ukazuje, že rádioaktívny rozpad prvkov ako tórium a urán spúšťa platňovú tektoniku a je dôležitý pre vznik ochranného magnetického poľa. Ako sa bude svet naďalej otepľovať, čoraz bežnejšie budú extrémne zrážky. Takzvané storočné búrky môžu byť do roku 2079 podľa modelov až trikrát pravdepodobnejšie. Dnes máme tisíce druhov ryže, vedci ale teraz zistili, že všetky majú len dve materské línie. Tritisíc genotypov nieslo len dva materské genómy. Znamená to, že ryžu sme zrejme domestikovali dvakrát a nezávisle od seba. Výskumníci navrhli nový spôsob, ako by sa dali skúmať výbuchy supernov. Paradoxne, pomôcť by mohli stromy, presnejšie ich letokruhy. Výbuchy relatívne blízkych hviezd totiž zanechajú stopy na zemskej klíme a tá zase na raste stromov. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Zatiaľ nemáme lieky ani vakcíny, takže bojovať s novým koronavírusom je extrémne ťažké. Potrebujeme dodržiavať opatrenia i vedieť rýchlo izolovať nakazených. Lenže, ako spoznať takých, ktorí nemajú žiadne symptómy? Vedci teraz vďaka umelej inteligencii prišli na spôsob: stačí len zakašľať. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by sa dal odhaľovať nový koronavírus, vyberieme sa za metánom v Arktíde a dozvieme sa, že takzvané diétne nápoje vôbec nemusia byť zdravšie. Krátke správy z vedy Vedci narazili na nový spôsob, ako by sme mohli bojovať s odolnými baktériami rezistentnými voči našim antibiotikám. Pomôcť by mohli vírusy, ktoré by zabránili mikróbom odovzdávať si gény podporujúce ich odolnosť. Astronómovia teraz popísali extrémne podmienky na exoplanéte  K2-141b. Na tejto planéte sú stokilometrové oceány lávy, skaly sa tam dokonca vyparujú, následne pršia a na telese fúka vietor rýchlosťou až 5-tisíc kilometrov za hodinu. Analýza meteoritu z Marsu ukázala, že na červenej planéte bola voda už pred 4,4 miliardami rokov. Niektoré minerály v telese totiž mohli vzniknúť len za prítomnosti vody. Tento objav tiež podporuje hypotézu, že voda sa prirodzene vyskytovala už pro formácií planét, nemuseli ju na planéty dopraviť napríklad kométy. Vedci predstavili novú metódu, akou by sa dala objaviť prípadná Deviata planéta v našej slnečnej sústavy. Pozostáva zo stoviek posúvajúcich sa záberov z ďalekohľadov, ktoré takto zachytávajú aj slabučké svetlo, napríklad odrazené od záhadnej planéty ďaleko za Neptúnom.

Mesiac je výnimočné miesto. Nielenže to je jediné iné vesmírne teleso, po ktorom sa prechádzala ľudská noha, je to v prvom rade náš dôležitý sprievodca, o ktorom stále mnohé nevieme. Napríklad, že na jeho povrchu sa stále nachádza voda, čo je dôležitá správa pre budúcich návštevníkov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za vodou na našej prirodzenej družici, dozvieme sa, že ústna voda vás zrejme pred novým koronavírusom neochráni i pôjdeme do dávnej minulosti za príbehom istej nebezpečnej púte. Krátke správy z vedy Kozmická loď nesúca robotické vozidlo Perseverance je už na polceste k Marsu. Misia odštartovala 30. júla a na povrchu červenej planéty sa pokúsi pristáť 18. februára budúceho roku. Množstvo plastového odpadu v Stredozemnom mori sa do dvadsiatich rokov zdvojnásobí. Naznačuje to nový výskum, ktorý sledoval, ako bude toto znečistenie vyzerať v roku 2040. Dnes sa každoročne do mora dostane 230-tisíc ton plastového odpadu. K susedom sa správajte dobre, ak sa vám nestarajú do života. Platí to aj pre horské gorily: nový výskum ukázal, že tieto primáty sa správajú priateľsky k svojim susedom, a to dovtedy, kým sa tieto cudzie tlupy vyhýbajú jadru územia ich vlastne skupiny. Väčšina hviezd v strede našej galaxie vznikla relatívne naraz. Nový výskum ukazuje, že hviezdy v centrálnej časti mliečnej cesty vznikli zhruba pred desiatimi miliardami rokov, a to v jedinom kroku hviezdneho vznik.

Existuje najkratší možný čas? Nevieme, možno áno, možno nie. Ale teda, existuje najkratší merateľný čas? Teraz sa totiž podarilo odmerať dosiaľ najkratší časový úsek a trval niekoľko zeptosekúnd. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aký je najkratší odmeraný časový úsek, zistíme, ako sa tardigrady chránia pred silným ultrafialovým žiarením i či sa partneri po rokoch spolužitia na seba naozaj začnú podobať. Krátke správy z vedy Z dojčenských fliaš sa uvoľňujú milióny mikroplastov. Zistenia novej štúdie tak naznačujú, že deti na počiatku života môžu byť vystavené oveľa väčšiemu množstvu drobných kúskov plastu, ktoré majú od sto nanometrov až päť milimetrov. Remdesivir a iné lieky sú proti ochoreniu COVID-19 zrejme neúčinné. Látky remdesivir, hydroxychlorochín, lopinavir, ritonavir a interferon zrejme nefungujú, čo vyplýva z doteraz najväčšej, randomizovanej a kontrolovanej klinickej štúdie, ktorú vo štvrtok zverejnil zdravotnícky portál medRxiv. Výsledky ale zatiaľ neprešli recenzným procesom. Čudná hviezde Betelgeuse je zrejme menšia a bližšie, ako sme sa dosiaľ domnievali. A podľa novej štúdie tak môže trvať ďalších stotisíc rokov, kým vybuchne. Hviezda má mať zhruba 750-násobok polomeru Slnka a má byť od nás vzdialená zhruba 530 svetelných rokov. Mikrobiálna diverzita na morskom dne je podobne pestrá, ako na zemskom povrchu. Vedci analyzovalo takmer tri stovky vzoriek z morských sedimentov z desiatok miest po celom svete. Následne výskumníci narazili na DNA desiatok tisíc rôznych druhov mikroorganizmov.

Dýchame vzduch. A v tomto vzduchu potrebujeme kyslík. Lenže kyslík, to je len taký výstrelok a život na našej planéte potreboval množstvo rokov metabolizovať a fungovať - a to aj v časoch, keď kyslíka nebolo. Vedci teraz zistili, na aký iný prvok sa život musel spoľahnúť, a to aj pri fotosyntéze. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako si baktérie poradili s planétou bez kyslíka, dozvieme sa, aká je maximálna rýchlosť zvuku a vyberieme sa aj za novými evolučnými zmenami, ktoré sa dejú v ľudskom tele. Krátke správy z vedy Marihuana v tehotenstve môže mať dlhodobé následky na deťoch. Nový výskum na vzorke viac ako 11-tisíc detí našiel koreláciu medzi užívaním marihuany v tehotenstve a zvýšením psychotického správania u detí: objavovali sa prejavy ako zvýšená agresivita, hyperaktivita či sociopatia. Koronavírus zrejme dokáže blokovať signály bolesti. Nakazení preto necítia príznaky. To by mohlo byť jedným z vysvetlení, prečo mnohí pozitívni ľudia na Covid-19 nepociťujú žiadne alebo len slabé príznaky, napriek tomu, že šíria nákazu okolo seba bez toho, aby o tom vedeli. Oceánske hĺbky sa tiež pomaly otepľujú. Ukazuje to nový výskum, ktorý sa zameral na teploty v nižších oceánskych vrstvách. Otepľovanie sa tak podľa štúdie dá namerať už aj na dne morí. Vtáky sa delia o potravu s menej úspešnými jedincami. Nový výskum ukazuje, ako sa vtáky dokážu pri potrave porovnávať a podeliť sa tými, ktorí žiadnu potravu nemajú. Takúto pomoc sme pritom dlho považovali iba za výsadu ľudí, neskôr sme ju objavili napríklad u primátov či ďalších druhov.

Sú to naši predkovia. Dnes vieme, že neandertálci boli nielenže oveľa múdrejší, šikovnejší a vyspelejší, ako sme si ešte pred desaťročiami mysleli, vieme aj to, že dodnes v sebe nosíme nejakú časť neandertálskych génov. A práve tieto gény môžu byť teraz problémom: zdá sa totiž, že niektoré z nich môžu súvisieť s ťažkým priebehom nového ochorenia Covid-19. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, čo majú spoločné naše pozostatky po neandertálcoch s novým koronavírusom, zistíme, že fosfán na Venuši sme objavili zrejme už pred desaťročiami a vyberieme sa aj za Maymi a veľkým objavom, ktorý urobili slovenskí vedci. Krátke správy z vedy Nová experimentálna liečba rakoviny dokáže zničiť rakovinové bunky v rovnakej miere ako chemoterapia. A to všetko bez použitia akýchkoľvek liekov. Kľúčom sú nanotechnológie, presnejšie nanočastice oxidu kremičitého, ktoré vedci prezliekli za jednu z esenciálnych aminokyselín, ktorú potrebujú aj zhubné bunky. Astronómovia narazili na dôkaz, že planéty začínajú vznikať už v dobe, keď sa ich materská hviezda v systéme ešte iba formuje. Ukazujú to zábery mladučkého systému IRS 63, ktorý sa nachádza asi 470 svetelných rokov ďaleko od Zeme v súhvezdí Hadonos. Mravce zrejme dokážu používať nástroje na to, aby sa vyhli utopeniu. Druh Solenopsis richteri používa piesok, aby získal tekutú potravu z nádob, v ktorých by sa mohol utopiť. Takéto sofistikované využívanie nástrojov pritom dosiaľ u zvierat nebolo pozorované. Niektoré planéty vo vesmíre sú lepším miestom na život ako je naša Zem. Dodnes vedci už narazili na desiatky exoplanét, ktoré môžu mať lepšie podmienky alebo ktoré obiehajú okolo výhodnejšej hviezdy. Vedci týchto 24 telies nazvali superobývateľné planéty a všetky sú vzdialené viac ako sto svetelných rokov.

Plasty sú skrátka problém. Ťažko sa rozkladajú, nedá sa ich dobre zbaviť, znečisťujú prírodné prostredie, dostávajú sa v podobe mikročiastočiek do potravinových reťazcov a zabíjajú. Navyše, nie úplne dobre sa recyklujú, no to by teraz mohol zmeniť nový koktail z enzýmov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako by sa dali lepšie recyklovať plasty, ako veľmi zle je na tom grónska ľadová pokrývka i že pod povrchom Marsu sa môžu ukrývať jazerá, kde voda stále tečie. Krátke správy z vedy Nové merania naznačujú, že Mesiac môže byť nebezpečnejší, prinajmenšom, ak sa pozeráme na kozmickú radiáciu. Astronauti budú totiž bombardovaní žiarením, ktorého je dva- až trikrát viac ako toho, ktoré zažívajú na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Gravitačná šošovka, ktorá by fungovala v novom odbore astronómie gravitačných vĺn, je zrejme ešte nejaký čas vzdialená. Vedci už nejaký čas špekulujú, že by im tento fenomén mohol pomáhať odhaliť veľmi ďaleké alebo staré javy vo vesmíre, no nový výskum naznačuje, že podobné zosilnenie asi v najbližšom čase nedokážeme pozorovať. Rýchlo rotujúce hviezdy, ktoré sa nachádzajú v strede našej galaxie tam zrejme nevznikli. Nová štúdia naznačuje, že na svoju súčasnú pozíciu zrejme domigrovali zo vzdialených končín Mliečnej cesty. Jazerá na Saturnovom mesiaci Titan vytvárajú podobné vrstvy, ako jazerá na Zemi. Kým však na našej planéte je takáto stratifikácia výsledkom zmien teploty, na Titane je dôsledkom chemických reakcií medzi atmosférou a kvapalným metánom, etánom a dusíkom.

Prakticky všetko, čo sme sa naučili z filmov a seriálov, je zle. Vikingovia neboli jednoliatou masou, neboli profesionálnymi bojovníkmi, vlastne mnohí ani nepochádzali zo Škandinávie ani neboli blond. Skrátka, keď sa vedci teraz pozreli na gény, zdá sa, že s Vikingami to bolo celé inak. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, v čom sú naše predstavy o Vikingoch nesprávne, zistíme, že Slnko prichádza do nového cyklu a čo to pre nás znamená i ako a prečo je nový koronavírus špeciálne nebezpečný pre obéznych ľudí. Krátke správy z vedy Návrat človeka na Mesiac bude stáť 28 miliárd dolárov. Tvrdí to NASA, ktorá predstavila svoj plán návratu na našu prirodzenú družicu. Misia by sa mohla odohrať už v roku 2024 a po Mesiaci by sa mala tentokrát prechádzať aj prvá žena. Nový výskum naznačuje, že otepľovanie morí môže viesť k masovému úhynu rýb. Dôvodom by mohli byť bakteriálne infekcie, ktoré sa už objavujú v prípadoch, keď sa teplota mora v nejakom regióne náhle a výrazne zvýši. Aby prvé mikróby dokázali prežiť na mladučkej Zemi bez kyslíka, odkázané boli na arzén. Tvrdí to nový výskum, ktorý opisuje, ako pred výskytom kyslíka život pri fotosyntéze využíval práve arzén. Dôkaz o možnosti takéhoto cyklu vedci napokon našli aj dnes, v nehostinných podmienkach púšte Atacama. Na severnej pologuli mesiaca Enceladus sa zrejme nachádza nový ľad. Ukazujú to dáta ešte zo sondy Cassini, ktorá skúmala Saturnov systém. Infračervené zábery teraz ukázali, že povrch mesiaca tvorí ľad z jeho vnútra.

Pred pár rokmi sme azda ešte mohli byť optimistami. Mohli sme predstierať, že klimatickú krízu a globálne otepľovanie máme pod kontrolou... lenže nemáme. Dnes už vieme, že cieľ udržať oteplenie planéty do konca storočia pod jeden a pol stupňom je čírou utópiou. Túto hranicu totiž môžeme už čoskoro prekročiť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako rapídne sa približujeme ku globálnej teplotnej hranici, ako naše džínsy znečisťujú životné prostredie i ako by raz mohol včelí jed slúžiť na liečbu agresívnej rakoviny. Krátke správy z vedy Niektoré exoplanéty bohaté na uhlík by mohli byť tvorené z diamantov. Kľúčom sú ich materské hviezdy, presnejšie ich pomer uhlíka ku kyslíku. Ak sa k tomuto prostrediu pridá voda, výsledkom môžu byť diamantovo-kremičité planéty. Ak málo spíte, na okamihy vo svojom živote reagujete emotívnejšie. Ukazuje to nový výskum, ktorý porovnával kvalitu spánku s reakciami na vypäté udalosti. Pri nedostatku spánku sa dobrovoľníci ani tak netešili z dobrých vecí. Aj keď prinesieme vzorky marsovskej pôdy späť na Zem, môžeme mať problém v nej nájsť prípadné stopy po živote. Nový výskum totiž naznačuje, že na Marse mohla kedysi tiecť kyselina a tá mohla zničiť všetky takéto stopy. Ľudské biele krvinky používajú na pohyb mechanizmus, ktorý pripomína pádla. Leukocyty toto molekulárne pádlovanie používajú pri svojom plávaní našim telom. Vedci hovoria, že pochopenie tohto pohybu je dôležité na to, aby sme lepšie rozumeli našim imunitným reakciám.

Bude jej málo. To je zatiaľ asi jediná istota: keď sa nám podarí vyvinúť účinnú a bezpečnú vakcínu proti novému koronavírusu, spočiatku jej bude nedostatok. Štáty by sa preto mali rozhodnúť, kto ju potrebuje najviac a ako by ju mali distribuovať medzi ľudí. Teraz skupina vedcov navrhla rozumné pravidlá, ako by takéto rozdeľovanie malo vyzerať. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by sa čo najspravodlivejšie malo rozdeľovať očkovanie proti Covidu, ako sa mohlo stať, že placebo znižuje stres a i ako by najvzácnejší prvok na planéte mohol pomáhať pri liečbe rakoviny. Krátke správy z vedy Inžinieri úspešne otestovali najväčšie prídavné motory budúcej vesmírnej rakety SLS od NASA. Tá by mohla ľudí znovu vrátiť na Mesiac, prípadne dopraviť budúcich astronautov aj na Mars. Motory sú najväčšie a najvýkonnejšie, aké dosiaľ ľudia vybudovali pre vesmírnu raketu. SLS ich bude mať dva, každý je zložený z piatich častí. Austrálsky rádioteleskop teraz preskúmal desať miliónov hviezd a nenašiel medzi nimi žiadne stopy po prípadných mimozemských technológiách. Astronómovia sa pri tomto výskume zamerali na oblosť oblohy v súhvezdí Plachty. Čím stromy rýchlejšie rastu, tým skôr umierajú. Túto hypotézu teraz potvrdil nový výskum, ktorý ukázal, že rýchlejšie rastúce stromy majú kratšiu dĺžku života. Toto zistenie môže mať vplyv na stratégie, ako viazať uhlík pri boji so zmenou klímy. Každé ôsme úmrtie v Európe súvisí so znečistením životného prostredia. Podľa nového výskumu to sú najmä znečistené ovzdušie, zvukové a chemické znečistenie. Vedci zároveň zdôrazňujú, že pandémia koronavírusu nás okrem iného učí, ako ľudské zdravie súvisí so zdravím ekosystémov.

Viete si predstaviť, že by ste raz boli prepojení so svojim počítačom? Tak naozajstne, fyziky, mali čip v mozgu. A viete si predstaviť, že toto by mal byť spôsob, ako by sme zabránili umelým inteligenciám zotročiť ľudstvo? No, prinajmenšom Elon Musk si to predstaviť vie. A teraz ukázal prvé kroky týmto smerom. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vydáme za prepájaním ľudí, zvierat a počítačov, dozvieme sa, ako gravitačná astronómia objavila nový druh čiernych dier i aký môžu mať hurikány vplyv na vývoj jašteríc. Krátke správy z vedy Výživové doplnky pre kulturistov môžu mať vplyv na starnutie a mohli by predlžovať život, naznačujú experimenty na myšiach. Hlodavce, ktorým podávali takzvaný alfa-ketoglutarát, boli zdravšie ako kontrolná skupina. Grónska ľadová pokrývka dosiahla svoj bod zlomu už pred 20 rokmi. V najbližšej budúcnosti tak bude len strácať svoju ľadovú masu, tvrdí nový výskum. Vedci zároveň zdôrazňujú, že kritická bude redukcia emisií. Asfalt môže prispievať k znečisťovaniu vzduchu, naznačuje nový výskum. Deje sa tak najmä v lete, počas horúcich dní, počas ktorých sa z asfaltu uvoľňuje mix organických zlúčenín, vrátane nebezpečných znečisťujúcich látok. Výskum ukazuje, že u mladých pacientov dokáže v tele existovať aj nový koronavírus aj protilátky proti nemu. Pri väčšine vírusov pritom platí, že akonáhle narazíte na protilátky, už nájsť vírusové častice nedokážete. Znamená to, že deti môžu koronavírus šíriť aj vtedy, ak u nich objavíme protilátky.

Už to je trochu aj opakujúca sa správa. Pretože ak by bolo čosi zvláštne, tak by to bolo asi zistenie, že sa hviezda Betelgeuze začala správať normálne. Toto slnko na konci svojho života však zase robí čosi, čo by robiť nemalo. A mätie pri tom astronómov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom znovu vyberieme za hviezdou Betelgeuze, zistíme, že v našom magnetickom poli Zeme sa vyskytuje čudná anomália a že vedci mimochodom vyriešili matematický problém, ktorý ich trápil desaťročia. Krátke správy v z vedy Vedci odhalili molekulárny mechanizmus, ktorý umožňuje rastlinám dýchať. Medzi zvieratami a rastlinami je totiž rozdiel, ako získavajú energiu a rastú. Výskumníci teraz prvý raz ukázali trojrozmernú proteínovú štruktúru, ktorá je kľúčová pri transportnom reťazci v rastlinných mitochondriách. Naše pravidlá na rozstupy a sociálne dištancovanie sa sú v prípade nového koronavírusu nedostatočné a vychádzajú zo starých modelov. Nový výskum naznačuje, že dvojmetrové rozstupy skrátka nestačia. Aktuálne pochopenie šírenia vírusu hovorí, že drobné kvapôčky sa môžu šíriť na vzdialenosť až osem metrov. Baktérie by mohli prežiť cestu medzi Marsom a Zemou. Pri tejto ceste kozmom by pritom museli zvládnuť extrémny chlad či vesmírnu radiáciu. Nový výskum teraz ukázal, že istý druh rezistentných mikróbov rodu Deinococcus dokáže vytvárať akési agregáty a vďaka nim vo vesmíre prežiť roky. Umelé inteligencie by raz mohli predpovedať zemetrasenia a výbuchy sopiek. Seizmické dáta z minulosti totiž naznačovali prichádzajúcu udalosť, no tieto signály si ľudia neboli schopní všimnúť. Nový výskum ukazuje, ako by to mohli zvládnuť algoritmy na základe strojového učenia sa.

Dlho sme to považovali za historický fakt. Tak, ako európski kolonizátori privliekli do Ameriky svoje choroby a prakticky tak vyhladili mnohé populácie pôvodných obyvateľov, niektoré ochorenia si priniesli aj naspäť do Európy. Napríklad taký syfilis, ten vraj mala na starý kontinent priniesť výprava Krištofa Kolomba. Akurát to teda nie je pravda. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na pôvod syfilisu v Európe, zistíme, ako by mohli oči namaľované na kravských zadkoch chrániť dobytok pred útokmi levov i ako by sa dali premeniť tehly domov na fungujúce batérie. Krátke správy z vedy Zvláštne blikanie hviezdy Betelgeuse môže vysvetľovať výtrysk hustých plynov. Ten sa putujúcim vesmírom ochladil a vytvoril čosi ako mrak, ktorý z nášho pohľadu blokoval časť hviezdy. Mohlo by to vysvetľovať zmeny jej jasnosti, astronómovia kvôli nim špekulovali, že hviezda môže čoskoro vybuchnúť ako supernova. Naše pristávanie na Mesiaci môže kontaminovať výskum ľadu na lunárnych póloch. Nový výskum teraz ukazuje, že výfukové plyny z pristávacích modulov sa rýchlo rozšíria po tomto telese a kontaminujú vedecké dáta. Planétka Psyché nachádzajúca sa medzi Marsom a Jupiterom je zrejme pozostatkom o planéte, ktorá sa nikdy nesformovala. Ukazujú to nové modely, podľa ktorých je Psyché vlastne planetárnym jadrom, ktoré zostalo po narušení procesu formovania sa planéty. Odolnosť voči našim antibiotikám nespôsobuje len ich nadužívanie. Nový výskum naznačuje, že rezistenciu zapríčiňuje aj znečistenie. Nová analýza ukázala koreláciu medzi odolnosťou mikróbov na antibiotiká a kontamináciou životného prostredia ťažkými kovmi.

Je to ako z ríše vedeckej fantastiky. Dobre, oveľa banálnejší úvod asi nejestvuje, ale tak uvážte sami: predstavte si, že by existoval prístroj, ktorý by dokázal ovplyvňovať naše sny. Jednoducho, zariadenie, ktoré by určovalo, čo sa nám bude snívať. Zvláštne že, a pripomína to napríklad tie sci-fi poviedky plné reklám, ktoré sa nám budú snívať. No a teraz vedci predstavili výskum, ktorý opisuje zariadenie ovplyvňujúce naše sny. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zariadenie, ktoré ovplyvňuje sny, zistíme, prečo sú čepele holiacich strojčekov tak rýchlo tupé i ako sa psy naučili vycítiť nový koronavírus. Krátke správy z vedy Záhadné svetlé oblasti na trpasličej planétke Ceres medzi Marsom a Jupiterom majú konečne vysvetlenie. Vytvorila ich slaná voda, ktorá sa dostala až na povrchu, kde sa vyparila a zanechala za sebou typickú bielu slanú krustu. V Kanade sa rozlomil aj posledný nedotknutý ľadový šelf. Milnov ľadový šelf, ktorý má vyše štyritisíc rokov, sa nachádza na severe Ellesmerovho ostrova pri Grónsku. Vedci vinia globálne otepľovanie, pre ktoré boli v oblasti nadpriemerne vysoké teploty. Genetici zistili, ako genóm kontroluje vývoj tkanív počas ranného vývoja ľudského embrya. Zdá sa, že kľúčom je takzvaná nekódujúca časť našej DNA, ktorá tvorí veľkú väčšinu nášho genómu. V Rwande objavili parazita spôsobujúceho maláriu, ktorý dokáže odoláva dostupnej liečbe. Smrtiaci parazit nereaguje na artemisinín, látku, ktorá sa využíva pri liečbe malárie najčastejšie. Odolný kmeň parazita je už pomerne rozšírený v Ázii, no na africkom kontinente ho pravdepodobne zachytili po prvýkrát.

Mysleli sme si, že to už vieme. Presnejšie, tristo rokov sme si mysleli že ľudským spermiám a ich pohybu celkom dobre rozumieme. Akurát že sme sa celý čas mýlili a dôvodom boli mikroskopy, ktoré sme používali. Tie totiž stáročia celý pohyb pohlavných buniek skresľovali. Až teraz sme tak zistili, ako sa spermie hýbu... čo môže viesť k novým spôsobom liečby neplodnosti. Tento týždeň sa v podcaste Zoom lepšie pozrieme na človeka: zistíme, ako sa naozaj pohybujú spermie aj čo presne môže za nepríjemný zápach spotených ľudských tiel, ale dozvieme sa aj to, odkiaľ pochádzajú veľké kamene z kultového Stonehenge. Krátke správy z vedy Malé kôrovce dokážu rozdrobiť mikroplasty. Dosiaľ sa drobenie plastov pripisovalo najmä pomalým fyzikálnym procesom, ako sú slnečné žiarenie a činnosť vĺn, ktoré však trvajú aj desaťročia. Teraz ale vedci objavili rôznonôžky, ktoré plasty požierali a vznikali následne nanoplasty. Otázkou je, aké dôsledky budú mať nanoplasty na životné prostredie. Paleontológovia teraz objavili veľmi staré dôkazy rakoviny. Našli ich totiž na kostiach dinosaurov. Deformovaná kosť nohy má 76 miliónov rokov a objavili ju u bylinožravého Centrosaura na území dnešnej Kanady. Vedci zistili, ako sa chlamýdie množia v ľudských bunkách. V prípade ľudí totiž tieto baktérie dokážu prežiť len vtedy, ak vstúpia do našich buniek. Mikróby si následne v bunke vytvoria akúsi bublinku a množia sa v nej. Chlamýdie najskôr preprogramujú metabolizmus hosťovskej bunky, aby začali získavať viac glutamínu, ktorý chlamýdie potrebujú na tvorbu molekúl, z ktorých napokon vytvárajú nové bunkové steny potrebné na delenie. Umelá inteligencia pomohla objaviť ďalšiu mladučkú galaxiu. Vedci skombinovali veľké množstvo dát z havajského teleskopu Subaru so strojovým učením sa a narazili na galaxiu s extrémne malým výskytom kyslíka. To naznačuje, že väčšina hviezd v galaxii sa zrodila len nedávno.